Bloghttp://bubnar.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskAko milujeme Ježiška a hejtujeme Ježiša (bubnar)Dokonalá romantika, priatelia. Nič na svete vám nemôže pred Vianocami dodať viac vnútornej pohody, viac slepačej polievky pre dušu, ako nakupovanie darčekov a iných materiálnych statkov v našich preplnených nákupných centrách ... Mon, 28 Dec 2015 21:54:04 +0100http://bubnar.blog.sme.sk/c/395721/ako-milujeme-jeziska-a-hejtujeme-jezisa.html?ref=rssVAROVANIE: Snívanie na Slovensku je zdraviu nebezpečné! (bubnar)Titul "rojko", pred aj za menom, mi za posledné dva roky života pridelili mnohé skúsenosti s realitou. A viete čo? Priznávam. Tento status si naozaj zaslúžim nosiť. Ja úbožiak som totiž veril v poctivú prácu, talent a hodnoty... Sat, 19 Dec 2015 00:00:00 +0100http://bubnar.blog.sme.sk/c/394722/varovanie-snivanie-na-slovensku-je-zdraviu-nebezpecne.html?ref=rssInside out (bubnar)Milí moji skúšali ste už niekedy urobiť stojku na hlave? Nie? Ani ja... Pri mojich stodvadsiatich kilogramoch čistej váhy by som totiž riskoval okrem mnohých potenciálnych rizík aj pomliaždeniny lebky. Ale to prirodzene nie je jediný dôvod prečo som to nikdy neskúšal. Bál som sa... Niekde som raz čítal, že sa v tejto krkolomnej pozícii tela hrnie do hlavy veľké množstvo krvi a podľa starého známeho "všetkého veľa škodí" (aj v mozgu) som radšej nechal moju krv prúdiť si po žilách a tepnách v maximálnej pohodičke... Ale nie o tom som chcel... Šport nechám športovcom, ja sa idem venovať životným filozofiám...Sun, 25 Mar 2012 22:06:45 +0200http://bubnar.blog.sme.sk/c/294365/Inside-out.html?ref=rssNajprv pes, potom pán (pani) (bubnar)No do mačky! Proste sa to vo mne už dlhodobo zberá. Tie pocity... ľútosť, smiech, či rozčarovanie. A začalo to niekedy pred dvoma rokmi... V to slnečné jarné ráno som sedel v typickej bratislavskej polo-preplnenej električke, tváril som sa dosť dôležito na to, aby si o mne okolie nemyslelo, že som len obyčajný vranovský "gazda". No náhly, podvedomý a hlavne spontánny "šprt v nose" ma predsa len odhalil, že nie som ani tamojší... Ponorený vo vlastných myšlienkach, klopkajúc si popovo progresívny rytmus po zašpinenom okne, precitol som vo chvíli, keď k nám pristupovali noví pasažieri... Pamätám si len, že ten pes, ktorý nastupoval ako piaty v poradí, bol oblečený o čosi lepšie ako prvý pristupujúci. Ten totiž po sebe zanechával dokonca aj čudný zápach...Fri, 23 Mar 2012 18:46:53 +0100http://bubnar.blog.sme.sk/c/294185/Najprv-pes-potom-pan-pani.html?ref=rss